Ahojte poľovčania :)

Pri genealogickom výskume (pátraní po koreňoch) našich rodín sme sa začali zaujímať aj o históriu obcí, v ktorých žili naši predkovia. Keďže sme sa dopátrali k našim predkom až niekoľko storočí dozadu, zaujímalo nás ako žili, ako sa obliekali, ako pracovali, ako sa zabávali. Ako vyzerala obec v čase, keď v nej žila moja babka, prababka, či pra-pradedo? Čo z toho, čo môžeme vidieť my teraz, videli aj oči našich prarodičov? A čo z toho, čo videli oni, my už nemôžeme vidieť?

Naši pra-rodičia prežili rôzne trápenia, ale aj radosti. Našim územím sa neraz prehnali vojská, ktoré vyplienili krajinu a výrazne znížili počet obyvateľov, sužovali ich tiež prírodné katastrofy, neúroda, hladomor.. V dávnych dobách si človek chýbajúcu potravu nekúpil v supermarkete.. Ak sa neurodilo dostatok, rodine hrozil hlad, až vymretie, čo sa bežne stávalo ani nie tak dávno, len niekoľko generácií pred nami. Tiež ich sužovali choroby a rôzne epidémie, ako mor, cholera, kiahne, záškrt.. zomierali aj na obyčajné infekcie, ktoré sú v dnešnej dobe ľahko liečiteľné.

To, že sme tu teraz my, znamená, že naši predkovia všetky tieto katastrofy, s ktorými sa stretli, prežili, aby dali život ďalšej a ďalšej generácii. V súčasnosti si nevieme ani predstaviť čo všetko museli zvládnuť minulé generácie. Koľko detí im zomrelo, koľko matiek zomrelo pri, alebo po pôrode, koľko vdov, alebo vdovcov zostalo s kŕdľom malých detí, ktoré bolo treba nakŕmiť.. Koľko sirôt bez rodičov sa pretĺkalo životom..

Túto stránku sme sa rozhodli založiť na pamiatku našich predkov, predchádzajúcich generácií, vďaka ktorým sme tu my.. ich potomkovia.. Naše babičky a dedkovia chodili po týchto istých cestách, hrávali sa, alebo pásli húsky a kravičky na tých istých lúkach, na ktorých sme strávili naše detstvo aj my.. Mali svoje radosti a starosti, svoje sny a túžby, ktoré sa im nie vždy splnili.. Spomienky na nich blednú a s najstarším členom rodiny vždy odchádza aj kus rodinnej histórie. Niekedy, keď sme boli mladší, tak nás starí ľudia a ich príbehy vôbec nezaujímali.. Teraz je nám ľúto, že nám tie príbehy už nemá kto vyrozprávať.. Nech tu s nami zostanú aspoň ich fotky.

Tento projekt sme začínali s malou dušičkou a s obavami, či niekto bude ochotný podeliť sa o fotky svojich príbuzných takto verejne.. O to väčšie bolo naše prekvapenie, ako ochotne ste nám poskytli vaše vzácne fotografie z rodinných albumov. S veľkou radosťou a vďačnosťou sme spracovávali tento vzácny materiál.
Sme nesmierne vďační všetkým prispievateľom za poskytnutie svojich rodinných fotografií .

Veríme, že tento projekt poteší všetkých poľovčanov, a že si radi zaspomínate na dávne časy, a že možno objavíte na cudzích fotografiách aj členov svojich rodín.

Ktokoľvek z vás má možnosť prispieť svojimi fotkami. Stačí ich naskenovať a zverejniť na tejto stránke. V prípade, že máte záujem zverejniť svoje fotky, ale nemáte možnosť ich naskenovať, radi Vám pomôžeme.
Vaše fotografie naskenujeme a zverejníme.

Hlavnou myšlienkou tohto projektu je vzdať úctu predchádzajúcim generáciám, zaspomínať si na nich, ukázať ich mladším a spoznať históriu našej obce.

Budeme veľmi vďační, ak prispejete čímkoľvek, či už fotkami, alebo príbehmi, či starými mapami a inými dokumentami. Potešia nás aj fotky starých domov, ktoré už boli zbúrané. Vaši rodičia, či starí rodičia vám určite porozprávali mnoho príbehov, ktoré by možno zaujímali aj iných. Budeme veľmi radi, ak sa o ne podelíte s ostatnými. Napr. spomienky ako sa staval kultúrny dom, škola, škôlka, fara, ako sa prerábal kostol, kto na stavbách pracoval, čo nezvyčajné sa tam udialo.. Spomienky vašich príbuzných z vojen, epidémií, spomienky babičiek a dedkov zo školy, z práce, ktorú vykonávali poniektorí už od detstva.

Veľa našich príbuzných odcestovalo do Ameriky. Niektorí tam zarobili a vrátili sa naspäť domov, iní tam zostali a posielali domov doláre, krásne pohľadnice, fotky.. Ako tam cestovali? Koľko stálo v tej dobe cestovné? Ako sa im tam žilo? Ako a kde pracovali? Máte tieto informácie z rozprávania Vašich príbuzných?
Prečo sa o ne nepodeliť?

Veríme, že tento projekt sa bude ďalej rozvíjať aj vďaka Vašim príspevkom. Tešíme sa na spoluprácu :)

S veľkou úctou a vďakou

Erika Mudrá (Karafová) a Milan Múdry